Čo by sa stalo, keby telefón zazvonil o pár minút neskôr
29. 3. 2010
Čo by sa stalo, keby telefón zazvonil o pár minút neskôr
Jacob mi stále hľadel do očí a začal sa ku mne nakláňať. A ja som sa ešte stále vôbec nerozhodla. „Bella, ja chcem aby si bola šťastná. Sprav to! Nečakaj na mňa.“ Zavrčal Edwardov zamatový hlas. Stuhla som. Jacob to vycítil, začal sa odťahovať, ale ja nie. Chytila som ho za ruku, pritiahla som si ho k sebe a hľadela som mu do očí. Natiahla som sa, on ma zodvihol zo zeme objal ma a naše pery sa stretli. Moje studené, jeho teplé a mäkké. Naše pery sa pohybovali spolu, novým mätúcim spôsobom. Nebránila som sa. Ja som sa chcela bozkávať, chcela som aby neprestával. Chytila som ho za vlasy. On ma hladkal po chrbte. Jeho teplá ruka mi prenikala pod sveter, čo som mala na sebe. Zachvela som sa. Náš bozk bol iný ako bozky, ktoré som mala s Edwardom. Edwardove pery sú studené, tvrdé ako kus mramoru. Jacobove pery sú teplé, mäkké a ľudské. Zatočila sa mi hlava. Naše pery sa preplietli. Jacobove pery mi roztvorili ústa a ja som zacítila jeho dych. Jacobov jazyk mi prenikol do úst, jeho bozky chutili ako lesné ovocie, boli svieže. Usmiala som sa a bozkávala som ho ďalej. „Milujem ťa, Jake.“ Zašepkala som mu na líce. „Bells, aj ja teba. Sľubujem, že ťa nikdy neopustím a nezradím.“ „Jake, ani ja teba. Ďakujem.“. Bozkávajúc sme vyšli do mojej izby, zvalili sme sa na posteľ a bozkávali sme sa. Už nikdy, nikdy žiadny Edward. Už bude len Jacob. Môj Jacob. Jacob ma ešte raz pobozkal, vyskočil z okna a vtedy sa ozval telefón...
skvele
(angela, 2. 8. 2012 15:04)